Centrum Skalka

OáZa v meste pre deti, mládež, dospelých i seniorov
Komunita Emanuel Rok milosrdenstva


Detské Montessori Centrum Skalka

Čo ponúkame Montessori pedagogika Fotogaléria Cenník Prihláška Denné adaptačné tábory späť

Montessori pedagogika


Mária Montessori

„Matkou“ montessori metódy bola talianska lekárka Mária Montessori (1870-1952), ktorá ako prvá žena v taliansku dostala lekársky diplom. Svoju pozornosť však namiesto medicíne venovala deťom, ich pozorovaniu a následnému podporovaniu ich rozvoja. Celý svoj život venovala výchove a vzdelávaniu detí a tiež učiteľov. Šírila túto filozofiu všade po svete a spájala tak rôzne kultúry.

Celá metóda, alebo skôr filozofia montessori pedagogiky je postavená na pozorovaní dieťaťa. Mária Montessori tomuto pozorovaniu venovala veľa času a zistila, že deti predškolského veku sú veľmi vnímavé na svoje okolie a nasávajú do seba všetky podnety zo svojho okolia. Túto schopnosť nazvala absorbujúcou mysľou. Myseľ dieťaťa si nevyberá čo je pre neho dobré, či zlé. Vníma všetko bez rozdielu. Je pre dieťa veľmi dôležité ako vyzerá prostredie, ktoré ho obklopuje a ako sa správajú ľudia okolo neho. Preto uplatňujeme rešpektujúci prístup v komunikácii a snažíme sa svojím správaním a komunikáciou prispievať k tomu, aby dieťa malo pocit, že je v bezpečí, prijímané a obklopené láskou.

Prostredie, v ktorom sa nachádza je primerané veľkosti a záujmom dieťaťa. Mária Montessori to nazýva „pripravené prostredie“. Znamená to, že všetok nábytok a tiež aktivity a vybavenie, či už na stolovanie, záhradníčenie, alebo voľná činnosť detí sú prispôsobené tak, aby s nimi mohli deti samostatne narábať. Veci v policiach sú vždy upratané a uložené v systéme podľa oblastí ktorú rozvíjajú. To dáva dieťaťu pocit bezpečia a uľahčuje im samostatnú orientáciu a tiež voľbu činnosti.

Pravidlá pre materské školy - vytvorila Mária Montessori


  1. Vychovávateľ musí dopredu pripraviť prostredie a starať sa oň
  2. Vychovávateľ musí sám ovládať používanie a využívanie didaktického materiálu a vedieť deťom sprostredkovať jeho používanie
  3. Vychovávateľ je aktívny vtedy, keď sprostredkováva dieťaťu vzťah s okolím, je pasívnym keď sa tento vzťah ukončil
  4. Vychovávateľ musí deti neustále pozorovať a diagnostikovať, aby vedel pomôcť v okamihu, keď je požiadaný o pomoc
  5. Vychovávateľ musí a smie podať pomocnú ruku len vtedy, keď je požiadaný o pomoc
  6. Vychovávateľ musí vedieť načúvať a potom sa pýtať
  7. Vychovávateľ musí rešpektovať dieťa, keď pracuje, a nevyrušuje ho
  8. Vychovávateľ musí rešpektovať dieťa, keď robí chyby, a nie hneď ho opravuje
  9. Vychovávateľ musí rešpektovať dieťa, ktoré odpočíva a prezerá si prácu iných, a pritom ho nevyrušuje, aby ho nútil do práce
  10. Vychovávateľ sa musí stále snažiť nadchnúť deti pre prácu
  11. Vychovávateľ musí nechať deti pocítiť, že sa na jeho pomoc môžu kedykoľvek spoľahnúť, nesmie ale svoju pomoc nikdy vynucovať
  12. Vychovávateľ ponúka dieťaťu, ktoré dokončilo svoju prácu a vyčerpalo svoje sily, mlčky svoju dušu.

Úloha učiteľa v Montessori pedagogike je postavená na nenápadnom vedení a taktnej pomoci. To ostatne vyjadruje i motto celej Montessori pedagogiky: „Pomôž mi, aby som to sám dokázal“. Postupuje sa vždy od konkrétneho k abstraktnému a pre jednotlivé okruhy sa využívajú zvláštne, špeciálne vyvinuté pomôcky. Tieto pomôcky umožňujú pochopenie nových javov, ale tiež zásadnou mierou prispievajú k hlbšiemu a trvalejšiemu uchovávaniu nových prijatých skúseností a vedomostí.

Viac informácií na Slovenská asociácia Montessori.